| ||||||
Výstavnà sÃnì RG 14. kvìtna–30. srpna 2009 vernisáž 14. kvìtna 2009 v 16.00 h Stodoly III, 1969, kombinovaná technika, 24,5×34 Silnice v Bechyni, 1946, olej, plátno na lepence, 61×82 Babièèina kamna, 1941, olej, plátno, 24×30 Pražské nábøežÃ, 1955, olej, lepenka, 26×39,5 Kravky, 1943, olej na lepence, 35,5×41 Ulièka ve starých KošÃøÃch, 1967, olej, plátno, 44×62 | Mohl být slavným malÃøem, ale nakonec dal pøednost hlÃnì. Proè? „Malovánà mi šlo tak lehce, jako když dýchám. Nevìøil jsem, že se opravdové umìnà mùže rodit takhle snadno,“ vysvìtluje. Pøesto malovat nikdy nepøestal a jeho obrázky pokaždé nìjak doplòovaly sochaøské výstavy. Až na tu souèasnou. Rabasova galerie totiž pøišla s myšlenkou zažité uspoøádánà zcela pøevrátit a Miroslava Pangráce alespoò jednou pøedstavit pøedevšÃm jako svébytného malÃøe. A kdy si vlastnì malý Mirek své nevšednà výtvarné nadánà poprvé uvìdomÃ? To už chodil do školy, když se u Pangrácù ve Vysoké ulici zastavila panà uèitelka Spalová. MÃvala ho v mateøské škole. Nepøišla jen tak, pøinesla náèrtnÃk Mireèkových školkovských kreseb. A tam kromì obvyklých dìtských škrábanin si vykraèuje slepièka s kuøátky, posedávajà petrovštà loupežnÃci, dá se øÃct, že už tenkrát v mateøince zapoèala Pangrácova celoživotnà láska k malovánà a umìnà vùbec. Ivo Mièka | |||||